LIEČBA BYLINKAMI

 

                                                                                                                       

Tradícia ľudového liečiteľstva na Slovensku.

 Späť na hlavnú stránku     Späť na bylinné kúry  

   Abecedný zoznam rastlín  

pre náročnejších o našich dejinách:

       Cesta do ranej histórie Slovákov     

"Je to nádhera!" - zvolá každý, kto sa zoznámi s dolinami, lúkami a lesmi Slovenska. V tejto krásnej krajine už oddávna žili naši predkovia, z dreva a kameňov si stavali svoje príbytky, obrábali pôdu, spoznávali a využívali mnohé dary prírody. Zápasili s povodňami, suchom a ohňom, trpeli na rôzne choroby. Lekárov a liekov ako ich máme dnes nebolo, preto ľudia sami zbierali a triedili liečivé rastliny a pozorovali ako účinkujú. Skúsenosti prechádzali z pokolenia na pokolenie, ale občas ich niekto vzdelaný zaznamenal aj na papier. V stredoveku sa všetko písalo po latinsky, a preto pre bežných ľudí boli tieto informácie celkom nedostupné. Prvé po slovensky písané práce o liečivých rastlinách a ich účinkoch sa objavili v 18. storočí.

 

       anonymný autor

Prvý, ucelený slovenský receptár obsahujúci návody na liečenie chorôb pomocou bylín pochádza z Oravy, z Dolného Kubína, z roku 1760. Práca nie je podpísaná, ale z toho, čo autor napísal v úvode vyplýva, že to bol človek žijúci v tesnom kontakte so slovenským ľudom. Práca s názvom "Trifolium sanitatis medicum aneb O zdravi zprava lekarska" bola napísaná úhľadným rukopisom a vydali ju tlačou až v roku 1987, po vyše dvesto rokoch, vo vydavateľstve Tatran v Bratislave ako publikáciu kultúrnej hodnoty. Práca obsahuje opisy chorôb, návody na ich liečenie a recepty na prípravu liekov pochádzajúcich prevažne z liečivých rastlín. V úvode práce autor píše (po preklade do súčasnej spisovnej slovenčiny) toto:

"Tým menej sa bude niekto diviť, že ja vzhľadom k môjmu povolaniu, ktorého cieľom je pripravovať lieky a poskytovať ich ľuďom, podujal som sa napísať túto prácu v slovenskom jazyku, pozberanú od rozličných autorov, v ktorej sa dočítame, ako by mal človek liečiť svoje choroby. Hlavná príčina, ktorá ma k tomu viedla, je veľký nedostatok lekárskych kníh, ktoré boli napísané v slovenskom jazyku. Iné národy žijúce v Uhorskej zemi sú v tomto ohľade lepšie zaopatrené. Ale Slováci v Uhorsku sú z toho doposiaľ nešťastní, preto majú dôvod žalovať sa na nedostatok takýchto kníh. Aby som teda tomuto nedostatku pomohol pre prospech dobrého národa slovenského, chcel som vyjsť na svetlo s týmto jednoduchým dielom. Musel som brať ohľad aj na to, aby liečivé byliny boli tak pomenované, ako ich nazývajú jednoduchí ľudia, ktorým zvlášť chcem knižkou poslúžiť, aby bola zrozumiteľná a používaná k ich úžitku".

 

 

slovenskí olejkári

Ľudové liečiteľstvo na Slovensku má svoje hlboké tradície. Z historických dokladov sa dozvedáme, že už od 16. storočia v hornatých častiach Slovenska pôsobili slovenskí olejkári. Najviac ich bolo v Turci, ale známi boli aj na Považí, Orave, Liptove, či na Spiši. Obyvatelia týchto krajov poznali veľké množstvo liečivých rastlín. Vedeli ich využiť na liečenie mnohých chorôb ale poznali aj rôzne spôsoby ich spracovania a zakonzervovania. Keď potom prišli v 17. storočí do Kláštora pod Znievom jezuiti, ktorí tu otvorili jezuitskú lekáreň, slovenské olejkárstvo sa ešte zintenzívnilo a svoj vrchol dosiahlo v 18. a 19. storočí. Slovenskí olejkári so svojimi olejmi a mastičkami boli známi v 19. storočí v celej Európe a na mnohých miestach Ázie. Ešte začiatkom 20. storočia predávali svoje výrobky ďaleko za hranicami Slovenska. V Turci bolo olejkárstvo rozšírené asi v 40 obciach, ale napríklad iba v Kláštore pod Znievom pôsobilo v 18. storočí až 113 rodín, ktoré sa olejkárstvom zaoberali. Vzhľadom k počtom obyvateľstva v obciach v tých časoch sa dá povedať, že na mnohých miestach sa touto činnosťou zaoberali celé obce.

Z najznámejších olejov slovenských olejkárov bol rozmarínový, kosodrevinový, limbový, borievkový, borovicový či rascový olej. Rozmarínový olej bol veľmi žiadaný, používal sa pri očných zápaloch alebo zákaloch, pri ťažkostiach s dýchaním alebo ako posilňujúci prostriedok. Užíval sa po kvapkách. Vyrábal sa lisovaním mladých rozmarínových výhonkov. Rozmarín sa v tej dobe na Slovensku hojne pestoval, dôkazom toho sú aj mnohé slovenské ľudové piesne, v ktorých sa rozmarín spomína, poznáme ich vyše 170. Veľmi známy bol aj kosodrevinový olej, ktorý sa používal napríklad na posilnenie vyčerpaného organizmu. Vyrábal sa z mladých výhonkov kosodreviny, ktorá rastie vo vysokých polohách slovenských hôr.

Olejkári vyrábali a predávali aj rôzne mastičky a rozdrvené časti liečivých rastlín. Všetky tieto výrobky uchovávali v malých fľaštičkách a nosili ich so sebou v drevených skrinkách. Mnohí, najmä tí chudobnejší, prešli s týmito skrinkami všetky kraje po vlastných nohách alebo sa príležitostne zviezli na okoloidúcich povozoch.

 

Ján Barvírek

Prvá známa tlačená slovenská kniha, v ktorej je bohato uplatnené ľudové liečiteľstvo, vyšla v roku 1771 v Skalici pod názvom „Sana Consilia Medica aneb zdrawá radda lékařská“ a napísal ju evanjelický farár v Istebnom Ján Barvírek - Tonsoris. Barvírek bol Slovák, narodil sa vo Vŕbovom pri Piešťanoch v roku 1724, tu chodil aj do základnej školy, potom študoval  na lýceu  v Kremnici, v Štítniku a v Bratislave. Zomrel v roku 1781 v Istebnom.

Barvírek v úvode knihy píše, že k  napísaniu knihy mal dva vážne dôvody:

"Pretože až doposiaľ náš slovenský národ takýchto zdravotných rád lekárskych mal nedostatok, mnohí nemocní museli biedne hynúť bez toho, aby vedeli ako sebe a svojej chorobe môžu pomô.

Pretože na  mnohých miestach sa lekári buď nenachádzajú, alebo sú ďaleko, alebo sú pacienti tak  chudobní, že si lekára nemôžu dovoliť, no i tam, kde lekári sú, nemôžu byť u všetkých pacientoch naraz a preto aby každý aspoň  do ich príchodu si mohol nejako poradiť."

Barvírek píše, že vedomosti čerpal z viacerých lekárskych kníh, ale z textov knihy je nám jasné, že aj zo skúseností prostého ľudu. Knihu napísal v "slovanskej reči", tak túto reč sám nazval, pretože slovenčina vtedy nebola ustálená ako dnes. Na Slovensku sa hovorilo mnohými nárečiami a Barvírek chcel napísať knihu rečou, ktorú by rozumeli ľudia žijúci v širokom okolí, teda aj v Čechách, na Morave aj na Slovensku.

Barvírek napísal svoju pomerne obsiahlu knihu veľmi prehľadne, uvádza v nej liečenie každej choroby "od hlavy až do spodku nohy" a to hneď niekoľkými spôsobmi, pričom bohato využíva ľudové liečiteľské praktiky. Do knihy zaradil kapitoly s vyše osemdesiatimi liečivými rastlinami, pri ktorých podrobne uvádza ich liečebné využitie, opisuje obdobie a spôsob ich zberu a využitie jednotlivých rastlinných častí na prípravu liečivých prípravkov. Nakoniec vymenúva všetky ochorenia, ktoré sa s rastlinou liečia, s návodom jej použitia a dávkovania. Kniha bola tak obľúbená a úspešná, že vyšla dohromady v ôsmych vydaniach počas vyše sto rokov od roku 1771 do roku 1877. Ale už od začiatku mala tak veľký úspech a odbyt, že musela byť niekoľkokrát urobená dotlač 1. vydania.

 

Juraj Fándly

Druhá slovenská kniha o liečivých rastlinách vyšla v roku 1793 v Trnave a napísal ju kňaz Juraj Fándly (1750 - 1811) v slovenskom (bernolákovskom) jazyku. Je to encyklopédia liečivých rastlín (zelín) a ich použitia s názvom „Zeľinkár“. Fándly zozbieral informácie o účinkoch liečivých rastlín najmä z dovtedy známych latinských kníh, ale v textoch jeho knihy vycítime aj vplyv slovenského ľudového liečiteľstva. Fándly prežil svoje detstvo i starobu v Doľanoch, v krásnej dedinke pod Malými Karpatami, kde bol v tesnom styku s prírodou a s dedinským ľudom. Ako sám píše, trápila ho bieda ľudí, s ktorými žil a preto im pomáhal v získavaní nových informácií z rôznych praktických oblastí života ako je napríklad aj využívanie liečivých  rastlín na liečbu rôznych ľudských ochorení.

 

Jozef Baránek (Agnelli)

         Bol slovenským pestovateľom a šľachtiteľom liečivých rastlín. Volal sa Jozef Baránek, meno Agnelli prijal až neskôr. Narodil sa v roku 1852 v Skalici kde študoval aj na gymnáziu, zomrel v roku 1923 v Holíči. Po skončení gymnázia študoval teológiu v Ostrihome, kde bol vysvätený za kňaza. Kaplánom a farárom bol vo viacerých záhorských obciach, nakoniec prišiel na faru v Čároch, kde pôsobil v rokoch 1884-1914. Tu sa popri svojim kňazským povinnostiam venoval pestovaniu a využívaniu liečivých rastlín a šľachtiteľstvu. Vyšľachtil napríklad mnoho odrôd zemiakov, známe sú agnelky, ktoré dostali po ňom názov. Najväčšie úspechy dosiahol však v pestovaní a šľachtení liečivých rastlín, kde bol veľkým odborníkom a na mnohých poľnohospodárskych výstavách v Európe, na ktorých sa s nimi zúčastnil, obdržal mnoho ocenení. Napríklad na svetovej výstave lekárnickej v Prahe v roku 1896 zožala jeho výstava liečivých rastlín veľký úspech. V Haagu dokonca vystavali samostatný Agnelliho pavilón, ktorý bol po ňom pomenovaný. Dosiahol veľkého ocenenia v odborných kruhoch, pretože prestížny Liného inštitút v Štokholme ho prijal za svojho čestného člena. Liečivé rastliny, ktoré pestoval na väčších plochách, posielal ľuďom do celej Európy i do USA. Pestoval stovky liečivých rastlín, šľachtil napríklad mätu, medovku, yzop, šalviu. Vypestoval desiatky miliónov kusov liečivých rastlín s vysokým podielom účinných látok. Svoje pestovateľské a šľachtiteľské výsledky publikoval vo viacerých svetových odborných časopisoch. Ku koncu života sa uchýlil do Holíča, kde aj zomrel.

 

Jozef Ľudovít Holuby

S liečivými rastlinami sa zaoberal aj slovenský odborník svetového mena Dr. Jozef Ľudovít Holuby (1836-1923). Počas svojho života napísal stovky vedeckých štúdií, populárno-náučných článkov z oblasti botaniky, národopisu a histórie, založil niekoľko herbárov. Z celého Holubyho života a jeho prác je zrejmé, že miloval prírodu a slovenský ľud.

Počas štúdia na modranskom gymnáziu a potom na bratislavskom evanjelickom lýceu nadobudol blízky vzťah k botanike. O liečivých rastlinách sa vtedy nevyučovalo, ale Holuby sám píše, že údaje o liečivých rastlinách nevypisoval z kníh, ale všetko sa dozvedel od jednoduchých ľudí, s ktorými bol v úzkom styku. Holuby sa čoskoro presvedčil, že slovenský ľud pozná veľké množstvo rastlín a veľmi dobre ovláda ich liečivé využitie. Holuby si zároveň všímal aj zvyky a povery ľudí na Slovensku v súvislosti s liečivými rastlinami a všetko si zaznamenával spolu s ostatnými dôležitými údajmi.

V roku 1873 vyšla Holubyho práca " Domáce lieky ľudu slovenského" v desiatom ročníku Letopisu Matice slovenskej. Tu hneď v úvode píše:

"Nenájdeš  tak ľahko na Slovensku gazdinku, ktorá by nemala v dome lekárničku zo všelijakých suchých rastlín, z ktorej v čase potreby s takou istotou lieky vyberá, užíva a užívať dáva, akoby s nimi každá nemoc neomylne prekonaná byť musela."

V práci uvádza veľa liečivých rastlín, ktoré sa na Slovensku používali v minulosti, nájdeme tu ich slovenské ľudové, ale aj odborné latinské názvy:  „aby bolo každému jasné o aké rastliny presne ide“. Potom uvádza všetky informácie, ktoré o týchto rastlinách zozbieral medzi ľudom v súvislosti s ľudovým liečiteľstvom, zvykmi a poverami.

V roku 1909 prišiel Holuby na penziu k svojej dcére do Pezinka,  ľudové liečiteľstvo tu zostalo naďalej jeho obľúbenou témou a v roku 1921 napísal článok: "Rastlinné domáce lieky a povery slovenské". V Pezinku Holuby umrel a tu je aj pochovaný.

 

Ľudmila Thurzová

V roku 1881 sa v Martine, v metropole Turca narodila Ľudmila Thurzová, známa ľudová liečiteľka. K liečeniu sa dostala po vlastnej skúsenosti z mladosti, keď ako 22 ročná ochorela na tuberkulózu. V tej dobe bola tuberkulóza považovaná za nebezpečné a ťažké ochorenie, z ktorého sa málokto dostal. Mladá Ľudmila začala čítať všetku dovtedy prístupnú zdravovednú literatúru a začala sa sama liečiť. Zo svojej choroby sa vyliečila a navyše začala pomáhať aj ostatným chorým ľuďom a čoskoro za ňou prichádzali celé zástupy ľudí. Ľudmila zbierala bylinky v krásnom horskom prostredí turčianskej kotliny, potom ich sušila alebo z nich pripravovala rôzne prípravky. Nikdy sa nepreceňovala, bola skromná a trpezlivá, každého pacienta pozorne vypočula a povzbudila. Mnohé recepty z liečivých rastlín sama vymyslela, chýrna bola napríklad jej masť " turzovka", ktorá sa začala podľa nej volať. Zloženie tejto masti bolo celkom jednoduché: bravčové nesolené sadlo, živica z ihličnatých stromov a včelí vosk, ale s touto masťou dokázala pomôcť mnohým ľuďom.

Ľudmila študovala všetky vtedy dostupné odborné práce a sama písala články, ktoré uverejnili v mnohých slovenských časopisoch. Svoju propagátorskú a osvetovú činnosť zavŕšila v roku 1963 vydaním dobre známej knihy pod názvom: „Malý atlas liečivých rastlín“. Atlas doteraz vyšiel už v deviatich vydaniach na Slovensku a v dvadsiatich troch vydaniach v rôznych štátoch Európy.

Ľudmila Thurzová zomrela pokojne po dlhom krásnom živote v roku 1971 niekoľko týždňov pred jej nedožitými 90- tými narodeninami.

 

 

Ľudové liečiteľstvo dnes.

 

Ľudové liečiteľstvo a ľudoví liečitelia existujú naďalej. Ľudia liečiteľov podporujú, pretože ich potrebujú. Liečivé rastliny v rukách dobrého liečiteľa - fytoterapeuta dokážu chorému veľmi pomôcť a navyše mnohí liečitelia sú vynikajúci psychológovia, hoci bez diplomu.

Všetci sa od seba odlišujeme, nie iba výzorom a povahou, ale aj svojimi vrodenými dispozíciami, ktoré zodpovedajú za našu odolnosť k rôznym chorobám. Ochorenie u jedného človeka môže vyzerať celkom odlišne ako u druhého, ak jednému nejaký liek pomôže, druhému už pomôcť nemusí, preto ku každému pacientovi pristupujeme individuálne. Dobrí liečitelia dokážu pri kontakte s chorým zvoliť správny spôsob liečby. Vedia totiž, že sa treba zamerať na liečbu samotnej podstaty ochorenia a nie iba na jej dôsledky. Každý žije a pracuje v odlišnom prostredí, každý si osvojil určitý životný štýl a návyky, ktoré prispievajú k vzniku alebo naopak k zániku ochorenia. Na každé ochorenie sa teda musíme dívať cez celého človeka, musíme brať do úvahy aj jeho správanie a povahové črty. Na to všetko treba pri liečbe myslieť.

Veľakrát sa stáva, že prejavy ochorenia dočasne alebo úplne vymiznú, ale neskôr ochorenie prepukne znovu alebo sa objaví akoby nové ochorenie, o ktorom si myslíme, že nemá spojitosť s tým predošlým. Pri bolestivých ochoreniach pričasto užívame syntetické lieky, ktoré zmierňujú bolesť alebo pôsobia antidepresívne, ale všetky tieto „lieky“ vyvolávajú po dlhodobom užívaní nové ochorenia ešte závažnejšieho charakteru. Mnohí ľudia iba z pohodlnosti a často celkom zbytočne užívajú naozaj nebezpečné lieky, len aby sa rýchlo zbavili nejakého nepríjemného chorobného prejavu, ale pomaly si otravujú celé telo a pripravujú pôdu pre vznik iných ťažko liečiteľných chorôb. Dochádza k paradoxnej situácii a síce, že niekedy máme pri dlhodobom užívaní syntetických liekov väčšie problémy z ich vedľajších účinkov ako zo samotnej choroby, na ktorú sme ich použili.

Rozumní ľudia sa obracajú k prírodným zdrojom liečenia, napríklad k liečivým rastlinám, ktorých účinok nastupuje síce pomalšie ako pri syntetických liekoch, ale v doporučených dávkach sú úplne bezpečné a veľakrát dokážu chorobu vyliečiť ako sa hovorí, od koreňa. Rastliny obsahujú viacero účinných látok, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a zosilňujú. Okrem účinku, pre ktorý ich v danom prípade používame, majú aj iné priaznivé účinky, napríklad čistia, regenerujú a ukľudňujú organizmus, posiľňujú imunitné reakcie, prehlbujú dýchanie alebo vykonávajú množstvo iných pre organizmus priaznivých úkonov.

Choroby delíme zväčša na akútne a chronické. Akútne ochorenia sú krátkodobé, napríklad nádcha, chrípka alebo ovčie kiahne či mumps. Ak ich nesprávne alebo nedostatočne liečime, môžu prerásť do chronického štádia. Chronické ochorenia sú dlhotrvajúce, horšie liečiteľné, ktorých podstatu mnohokrát nevieme ani odhaliť. Ich liečba patrí do rúk skúseného človeka. Sem zaraďujeme napríklad psoriázu, kožný dlhodobý ekzém, rôzne alergie, astmu, mnohé nervové alebo orgánové ochorenia. Liečivé rastliny sú vhodné na liečbu akútnych aj chronických ochorení a veľakrát dokážu pomôcť aj vtedy, keď je už akademická medicína bezradná.

Fytoterapia - liečba liečivými rastlinami je veľmi zaujímavá, ale aj náročná na skúsenosti a vedomosti. Pamätajme na slová nášho osvietenca Juraja Fándlyho, ktoré vyslovil pred vyše 200 rokmi:

      "Každý rok od jari do jesene nám Božia prozreteľnosť a štedrosť pod šírym nebom ponúka svoju hojnú, krásnu a užitočnú apatieku, ... podáva nám zadarmo lieky, pochádzajúce z ríše rastlín a nerastov."

 Späť na hlavnú stránku     Späť na bylinné kúry  

   Abecedný zoznam rastlín